Dej
"Aj tá najtemnejšia noc sa skončí a vyjde slnko!"
Prológ
V roku 1815 väzni ťažko pracujú na galejach. Medzi nimi je aj Jean Valjean alebo "väzeň 24601". Je podmienečne prepustený dozorcom Javertom. Javert mu dáva papier, v ktorom je napísané, že je nebezpečný, ale on iba ukradol kus chleba, aby zachránil syna svojej sestry a dostal za to 19 rokov väzenia. Nikto ho nechce zamestnať, keďže ho všetci považujú za zločinca, a jediný kto mu ponúkne pomoc je biskup z Digne. Valjean mu však v noci ukradne striebro a chytí ho polícia, ale biskup im tvrdí, že mu striebro daroval a dal mu ešte jeden pár strieborných svietnikov. Vyzýva Valjeana, aby sa z neho stal vážený a slušný človek, v čom mu môže striebro pomôcť. Valjeana prepadnú výčitky svedomia a roztrhne svoje papiere o podmienečnom prepustení, čím sa vykúpi.
1. dejstvo
O osem rokov neskôr je Valjean starostom, má nové meno a je majiteľom továrne, v ktorej pracuje slobodná matka Fantine, ktorá má dcérku Cosette. Jedného dňa ale predák Fantine vyhodí z továrne a ona predáva všetko, čo má a stáva sa prostitútkou, len aby získala peniaze pre Cosette. Po incidente s jedným klientom ju chce polícia a Javert zatknúť, ale prichádza Valjean, ktorý od Javerta žiada, aby ju nezatýkal. Valjean zisťuje, že ju vyhodili z jeho továrne a veľmi si to vyčíta, pričom ju hneď berie do nemocnice.
Onedlho na to Valjean zachráni muža, ktorého skoro rozmliaždil jeho voz a Javert začína mať voči Valjeanovi podozrenie, o ktorom sa mu zdôverí. Zároveň mu ale hovorí, že pravdepodobne našli muža, ktorého hľadá. Po jeho odchode Valjean rozmýšľa čo má robiť, pribehne pred súd a hovorí, že on je ten pravý Jean Valjean. Následne uteká do nemocnice za Fantine. Tej sa sníva o Cosette, pričom žiada Valjeana, aby sa o ňu postaral. Následne zomiera a prichádza Javert. Muži proti sebe bojujú, ale Valjean uteká.
V hostinci, ktorého majiteľmi sú manželia Thénardierovci, a, v ktorom žije malá Cosette, snívajúca o zámku na oblaku, sa dozvedáme, že majitelia sú zlodeji, a, že majú vlastnú dcéru - Éponine. Prichádza Valjean, ktorý dáva Thénardierovcom peniaze za Cosette, s ktorou následne odchádza.
Dej pokračuje o deväť rokov neskôr v Paríži, v ktorom to vrie kvôli nadchádzajúcej smrti generála Lamarquea, zástancu chudobných ľudí. Dvaja revoluční študenti - Marius Pontmercy a Enjolras - predkladajú svoje vízie a získavajú si ľudí na svoju stranu. Okrem nich sa objavuje aj pouličný gang Thénardierovcov, ktorého súčasťou je aj Éponine, teraz už dospelé dievča, ktorá je beznádejne zamilovaná do Mariusa. Marius omylom narazí do Cosette a na prvý pohľad sa do nej zamiluje. Thénardier a jeho gang chytia Valjeana a chcú, aby im zaplatil, ale prichádza Javert, ktorý chce Thénardiera zatknúť. Valjean a Cosette zmiznú a Thénardier hovorí Javertovi, že ten muž mal na hrudi vypálený znak. Javert si je istý, že to bol Valjean a následne sa modlí k hviezdam, aby mu pomohli nájsť ho a zatknúť.
Éponine si spomína na detstvo s Cosette a prichádza Marius, ktorý po nej chce, aby našla Cosette. Éponine neochotne súhlasí. Revoluční študenti s vodcom Enjolrasom zatiaľ premýšľajú o ďalších udalostiach, kým nepríde Marius, zjavne zamilovaný, a oni sa z neho začnú smiať. Enjolras hovorí Mariusovi, že vie, že to nemyslel zle, ale, že teraz bojujú za vyššie ciele. Prichádza Gavroche, ktorý im oznamuje, že Lamarque je mŕtvy. Enjolras to považuje za iskru, ktorá začala revolúciu. Snažia sa nájsť podporu v ľuďoch a v celom Paríži. Éponine a Marius bežia ku Cosettinmu domu.
Cosette osamote rozmýšľa o tom, že jej život začal práve teraz a chce, aby ju Marius čo najrýchlejšie našiel. Od Valjeana chce, aby jej povedal niečo viac o nej a o sebe. Valjean ale odmieta. Marius po ceste hovorí o tom, že je úplne zamilovaný a Éponine bolí každé jedno z tých slov. Cosette a Marius sa stretnú a trochu nemotorne si vyznávajú lásku, pričom následne utekajú preč. Thénardier našiel Valjeanov dom a spolu so svojím gangom ho chce vykradnúť. Éponine chce Valjeanovi a Cosette pomôcť a tak zakričí, aby ich varovala. Thénardier uteká a Marius prichádza a je Éponine vďačný. Začujú však Valjeana a utekajú preč. Valjean sa pýta, čo sa stalo a Cosette mu hovorí, že to ona kričala, lebo videla troch mužov. Valjean sa bojí, že ho Javert našiel a tak hovorí Cosette, že ďalší deň odídu do Anglicka. Prvé dejstvo sa končí tým, že každá z hlavných postáv rozoberá svoje hlavné problémy: Valjean ich útek, Marius a Cosette svoju lásku a odlúčenie, Éponine svoju nenaplnenú lásku voči Mariusovi, Enjolras svoju predstavu o nadchádzajúcej revolúcii, Javert o chytení všetkých revolucionárov a Thénardierovci o tom, že revolucionárom to nemôže vyjsť. Všetci spoločne rozmýšľajú o tom, čo im prichystá ďalší deň.

2. dejstvo
2. dejstvo sa začína na študentskej barikáde, ktorá slúži ako centrum revolúcie a zhromaždisko. Javert sa k nim pridáva ako dobrovoľník a ponúka sa, že zistí plány nepriateľskej strany. Marius si na barikáde všimol Éponine, ktorá je oblečená ako ďalší revolucionár a žiada ju, aby odišla. Éponine mu hovorí, že chce byť s ním a on ju poprosí o doručenie listu pre Cosette, len aby nebola na barikáde. Éponine prichádza k Valjeanovmu domu a stretne sa s ním vo dverách. Éponine mu vysvetľuje, že má list pre jeho dcéru od chlapca na barikáde v Rue de Vilette. Valjean Éponine hovorí, že list odovzdá. Éponine odchádza a Valjean si list prečíta a dozvedá sa o romániku Mariusa a Cosette. Éponine sa medzitým prechádza ulicami Paríža, predstavuje si, že Marius je s ňou, ale uvedomuje si, že jej láska nikdy nebude opätovaná.
Na barikády sa vracia Javert a študentom hovorí, že armáda počas tej noci nezaútočí. Gavroche ale ostatným povie, že je to Javert a študenti ho zadržia. Študenti stále dúfajú, že sa k nim pridajú ľudia. Éponine sa vracia na barikády, aby našla Mariusa, ale je postrelená kráľovskými vojakmi. Zomiera v Mariusovom náručí a uisťuje ho, že keď je s ním, necíti žiadnu bolesť a vyznáva mu lásku. Ostatní študenti sa rozhodnú, že budú bojovať v jej mene. Na barikádu prichádza Valjean v uniforme armádneho vojaka, ale tvrdí im, že je dobrovoľník. Prišiel tam, aby ochránil Mariusa kvôli Cosette. Revolucionári mu spočiatku neveria, ale ich názor sa zmení, keď zachráni Enjolrasovi život. Valjean žiada Enjolrasa o dovolenie popraviť Javerta. Enjolras mu to dovoľuje a dáva mu zbraň. Akonáhle sú však Valjean a Javert sami, Valjean ho oslobodí a chce od neho, aby odišiel. Javert ho varuje, že sa len tak ľahko nevzdá a nedovolí mu takto sa vykúpiť. Valjean mu hovorí, že sa nemá za čo vykúpiť a že voči Javertovi necíti žiadnu zášť, pretože konal iba svoju povinnosť.
Študenti sa ukladajú na noc a vyjadrujú svoju úzkosť voči ďalšiemu dňu. Enjolras im dodáva odvahu tým, že verí, že sa pridajú ľudia. Študenti následne spolu popíjajú a Grantaire sa ich pýta, či sa boja umierania. Marius sa sám seba spytuje, či ho bude Cosette oplakávať a následne zaspáva. Valjean nad Mariusom bdie a prosí Boha, aby ho nechal žiť, pričom hovorí, že dá zaňho aj vlastný život. Nasledujúce ráno je všetkým jasné, že ľudia sa k nim nepridali, ale revolucionári sa aj tak rozhodnú bojovať. Žiaľ, ich munícia je vlhká, ale Gavroche ide aj voči námietkam ostatných zobrať suchú. Armáda ho však zastrelí a Gavroche zomiera. Armáda im dáva poslednú šancu na kapituláciu, ale študenti bojujú do posledného muža. Na barikáde zahynuli všetci okrem Valjeana a ťažko zraneného Mariusa. Obaja utekajú cez kanalizáciu. Javert ide hľadať Valjeana na barikády a nájde iba otvorenú kanalizačnú mriežku. Valjean nesie Mariusa cez kanalizáciu, ale skolabuje od vyčerpania. Thénardier, ktorý kradne mŕtvym telám čo sa dá, ho nájde a myslí si, že je mŕtvy. Od bezvedomého Mariusa ukradne prsteň, ale uteká, keď zisťuje, že Valjean je nažive. Pri východe z kanalizácie na Valjeana čaká Javert, ale Valjean ho prosí, aby ho nechal ísť, lebo inak zomrie Marius. Javert mu to neochotne dovoľuje. Javert sa ale následne rozpoltený medzi vďačnosťou Valjeanovi a túžbou dodržať zákon, hodí do Seiny.
Po neúspešnej revolúcii ženy oplakávajú smrť študentov. Marius si spomína na svojich priateľov a vyčíta si, že on žije a oni nie. Stále premýšľa o tom, kto ho zachránil, ale Cosette mu hovorí, nech na to nemyslí. Opäť si vyznávajú lásku a Valjean si uvedomuje, že nemohol Cosette chrániť do konca jej života. Cosette odchádza a Marius ďakuje Valjeanovi za Cosettinu ruku, pričom hovorí Valjeanovi, že s nimi môže bývať. Valjean mu však prezrádza svoj životný príbeh a taktiež, že musí odísť, aby neohrozoval Cosette. Donúti Mariusa sľúbiť, že to Cosette nikdy nepovie a Marius neochotne súhlasí.
O niekoľko mesiacov majú Marius a Cosette svadbu, na ktorú prichádzajú Thénardierovci, prezlečení za šľachticov. Thénardier sa pokúsi vydierať Mariusa, tvrdí, že Valjean je vrah a na dôkaz mu ukáže prsteň. Marius ho ale spozná a už vie, že Valjean bol ten, kto ho zachránil. Spolu s Cosette rýchlo idú za ním do kláštora. Thénardierovci si užívajú hostinu a spievajú o tom, že ich prispôsobivosť im vždy zachránila životy.
Epilóg
Valjean sedí v kaplnke kláštora a žiada Boha, aby ho zobral k sebe. Zjavuje sa mu duch Fantine, ktorá ho ubezpečuje, že mu je všetko odpustené a ďakuje mu, že vychoval jej dcéru. Prichádzajú Marius a Cosette, Cosette sa pýta Valjeana, prečo odišiel a on je veľmi rád, že ju vidí a pýta sa či je mu odpustené. Marius mu hovorí, že on je ten komu musí odpustiť, ďakuje mu za záchranu života a vysvetľuje Cosette ako mu zachránil život a doniesol ho až ku nej. Valjean im hovorí, že teraz, keď sú pri ňom, je jeho život požehnaný, a, že môže v pokoji zomrieť. Cosette mu hovorí, že bude žiť a že je ešte skoro na to, aby im dal zbohom. Valjean dáva Cosette list, ktorý obsahuje jeho životný príbeh, je tam všetko o jej matke, ktorá ju zverila do jeho starostlivosti. Valjean následne zomiera a Fantine ho víta tam, kde ho reťaze nikdy nezviažu. Pridáva sa k nej Éponine, ktoré ho spoločne vítajú a hovoria mu, že "milovať niekoho je ako pozerať sa do tváre samotného Boha". Začínajú sa ozývať ostatní zosnulí, ktorí spievajú o tom, že všetky trápenia sa napokon skončia a pýtajú sa či sa k nim pridajú a budú spolu čeliť prichádzajúcemu zajtrajšku.
